Mnohé deti mali alebo majú v určitom období svojho detstva imaginárneho priateľa, s ktorým sa hrajú, zdieľajú emócie a tajomstvá
Imaginárni priatelia v detstve sú bežným prejavom emocionálneho a kreatívneho vývoja detí. Detská psychológia ich nepovažuje za dôvod na obavy, ale za cenný nástroj na vyjadrenie pocitov, stimuláciu predstavivosti a učenie sa ovládať emócie už od raného veku.
Imaginárny priateľ je „postava vytvorená dieťaťom, s ktorou zaobchádza ako s reálnou. Interaguje s ňou a rozpráva o nej iným ľuďom“. Ako vysvetľuje vo svojom článku detská psychologička Elena Mesonero, táto postava môže byť dieťa, zviera alebo dokonca superhrdina, a vyvíja sa vo veku od troch do siedmich rokov ako súčasť prirodzeného rastu.
Emocionálny a vzdelávací nástroj
Odborníci v oblasti psychológie poukazujú na to, že imaginárny priateľ hrá dôležitú úlohu v emocionálnom a sociálnom vývoji. „Slúži ako kanál sebavyjadrenia a prostredníctvom neho dieťa uvoľňuje svoje pocity, pripisujúc svoje emócie a túžby imaginárnemu priateľovi, aby ich tak vyjadrilo a uvoľnilo,“ uvádza sa v texte. Okrem toho to prispieva k rozvoju tvorivých schopností, komunikácie a schopnosti symbolicky riešiť každodenné konflikty.
Mesonero dodáva, že rodičia by sa nemali obávať ani vysmievať takéto správanie, ale pozorovať ho s empatiou a zvedavosťou. „Imaginárny priateľ nám môže poskytnúť veľa informácií o tom, čo si myslí, cíti a prežíva náš syn alebo dcéra,“ radí. Odporúča tiež viesť prirodzené rozhovory o ňom a vyhýbať sa výrokom, ktoré môžu vyvolať hanbu alebo plachosť.
Odborníci zdôrazňujú, že tento typ hry by mal vyvolávať obavy len vtedy, ak pretrváva po prvých rokoch života alebo je sprevádzaný podivným správaním alebo sociálnou izoláciou. V takýchto prípadoch sa odporúča obrátiť sa na odborníka v detskej psychológii, aby posúdil situáciu. Vo väčšine prípadov však imaginárni priatelia zmiznú prirodzeným spôsobom a zanechajú po sebe emocionálny zážitok, ktorý má zásadný význam pre detstvo.
