V slnečnej sústave stále zostávajú planéty, ktoré čakajú na objavenie, ale objav vedcov všetkých prekvapil. Možno objavili tenký tunel z horúcej plazmy, ktorý spája našu sústavu s inými blízkymi hviezdami.
Doteraz sme si mysleli, že okolo slnečnej sústavy je obrovský prázdny priestor, ale tento objav potvrdzuje existenciu oveľa zložitejšej štruktúry.
Výskum bol už uverejnený vo vedeckom časopise Astronomy & Astrophysics a prehodnocuje naše chápanie slnečnej sústavy a Mliečnej cesty.
Vedecký objav, ktorý prehodnocuje našu slnečnú sústavu
Astronómovia už mnoho rokov vedeli, že slnečná sústava sa nachádza v oblasti známej ako Miestna horúca bublina (Local Hot Bubble), obrovská dutina naplnená plynom, ktorá sa tiahne na vzdialenosť približne 300 svetelných rokov.
Vznikla pred miliónmi rokov, keď séria supernov uvoľnila dostatok energie na to, aby zahriala medzihviezdny plyn a zanechala za sebou oblasť s nízkou hustotou a vysokými teplotami.
Doteraz sa predpokladalo, že táto bublina predstavuje akúsi izolovanú obálku. Nové údaje získané röntgenovým teleskopom eRosita v kombinácii s predchádzajúcimi meraniami satelitu ROSAT však ukazujú oveľa dynamickejší obraz.
Výskumníci zistili, že bublinu pretínajú kanály plazmy, ktoré zrejme fungujú ako vesmírne priechody do iných oblastí vesmíru.
Napríklad jeden z týchto kanálov smeruje k súhvezdí Centaura a druhý k Veľkému psovi. Podľa štúdie môžu byť oba súčasťou siete prepojených tunelov, ktoré spájajú oblasti horúceho plynu a medzihviezdneho prachu.
Inými slovami, akokoľvek neuveriteľné to môže znieť, slnečná sústava sa môže nachádzať priamo uprostred siete prirodzených ciest, vyrytých dávnymi hviezdnymi výbuchmi.
Veľký vesmírny tunel spájajúci vesmírne oblasti
Astronómovia opisujú tieto kanály ako medzigalaktické potrubia vytvorené ionizovanou plazmou. Ich pôvod je zrejme spojený s búrlivými procesmi sprevádzajúcimi supernovy, ktoré sú schopné vytláčať a formovať medzihviezdny plyn po milióny rokov.
V skutočnosti tento objav umožnil oživiť starú teóriu, ktorá existovala už mnoho rokov. Tá tvrdila, že medzihviezdny priestor nie je homogénna prázdnota, ale predstavuje sieť vzájomne prepojených dutín.
Doposiaľ neboli k dispozícii dostatočné technológie na potvrdenie tejto teórie, ale pozorovania eRosita poskytli najjasnejší dôkaz, že tieto štruktúry existujú a môžu ovplyvňovať spôsob, akým kozmické lúče a častice cirkulujú v našej galaktickej oblasti.
Dôkaz, že naša slnečná sústava je živšia, než sa zdá
Priestor okolo Slnka nie je ani zďaleka inertnou prázdnotou, ale neustále sa meniacim prostredím. Horúci lokálny bublinový priestor je pozostatkom reťazca supernov, ktoré transformovali okolitú hmotu a vytvorili krajinu z plynu, prachu a magnetických polí.
K tomu treba pridať výskumy Max Planckovho inštitútu, ktoré ukázali, že teplotný tlak v tejto oblasti slnečnej sústavy je nižší, ako sa očakávalo.
Jednou z hypotéz je, že k tomu dochádza preto, lebo môžu byť otvorené v určitých smeroch, práve tam, kde sa tiahnu tieto plazmové tunely.
