Možno to veľa ľudí nevie, ale pod zemou Španielska sa skrýva obrovská zásoba strategicky dôležitého minerálu, ktorý môže zohrať kľúčovú úlohu v energetickej budúcnosti krajiny. Jeho ťažba je však už štyri roky zakázaná.
Zatiaľ čo iné veľmoci obnovujú ťažbu a stavajú na atómovú energiu ako čistý a stabilný zdroj, Španielsko naďalej blokuje prístup k zdroju, ktorý by podľa oficiálnych údajov stačil na zásobovanie jej atómových elektrární takmer dve desaťročia.
Aký strategický nerast sa v Španielsku nachádza v hojnom množstve, ale jeho ťažba je zakázaná zákonom?
V kontexte energetickej transformácie čelí Španielsko paradoxu: disponuje jedným z najväčších zásob strategického minerálu v Európe, ktorý je dôležitý pre výrobu energie, ale národná legislatíva neumožňuje jeho využívanie. Ide o urán, rádioaktívny prvok, ktorý sa nachádza v prírodných ložiskách rozptýlených v rôznych regiónoch krajiny.
Ministerstvo pre ekologickú transformáciu a demografické výzvy (MITECO) potvrdzuje, že „v Španielsku sa nachádza uránová baňa“, a túto informáciu potvrdzuje aj Španielsky geologický a banský inštitút (IGME), ktorý identifikoval najmenej 88 ložísk tohto materiálu.
Podľa Červenej knihy uránu Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAEA) bolo v roku 2022 odhadnutých 34 350 ton identifikovaných zdrojov, z ktorých 23 000 ton bolo dostatočne spoľahlivo zabezpečených.
Čo hovorí zákon o ťažbe tohto strategického nerastu?
Od roku 2021 zákon 7/2021 o zmene klímy a energetickej transformácii priamo zakazuje prieskum, výskum a ťažbu rádioaktívnych nerastov na celom území krajiny. Tento zákon, prijatý počas vlády Pedra Sáncheza, zakazuje vydávanie nových povolení alebo predlžovanie existujúcich povolení na projekty ťažby uránu.
Výkonná moc tvrdí, že ťažba tohto strategicky dôležitého nerastu vedie k tvorbe rádioaktívneho odpadu s dlhým polčasom rozpadu a vysokým rizikom pre životné prostredie, čo odôvodňuje jeho zákaz.
Okrem toho sa ako jeden z dôvodov, ktoré viedli k uzavretiu posledných baní v roku 2000, uvádza aj nedostatočná ekonomická rentabilita. Medzi historické bane patria Andújar (Jaén), El Lobo (Badajoz) a Mina-Fe (Salamanca).
Najnovším prípadom je Retortillo v Salamance, kde spoločnosť Berkeley Minera získala predbežné povolenia na výstavbu závodu na výrobu uránového koncentrátu. Po nepriaznivých správach Rady pre jadrovú bezpečnosť bol projekt v roku 2021 zamietnutý.
Britská spoločnosť teraz žiada od španielskeho štátu kompenzáciu vo výške približne 1 miliardy dolárov.

Aký je globálny význam uránu?
V súčasnosti medzinárodný dopyt po uráne prudko vzrástol. Krajiny ako Francúzsko, Čína a USA obnovili projekty ťažby uránu a modernizovali svoje jadrové reaktory.
Rast cien a potreba energetickej nezávislosti od fosílnych palív vrátili tomuto strategickému nerastu, ktorý sa považuje za nevyhnutný pre zabezpečenie stability dodávok elektrickej energie, jeho vedúcu úlohu.
Podľa „Červenej knihy uránu 2024“ predstavujú svetové zásoby uránu 7,9 milióna ton, pričom hlavnými vlastníkmi sú Austrália, Kazachstan a Kanada. Španielsko zaujíma dôležité miesto v Európe a v objeme zistených zdrojov zaostáva len za Ukrajinou.
Na rozdiel od iných krajín sa však nezúčastňuje na novom cykle globálnych investícií do ťažby uránu.
Španielsky inštitút geológie a baníctva odhaduje, že národné zdroje vystačia na zásobovanie siedmich fungujúcich jadrových reaktorov po dobu viac ako 17 rokov. Proces obohacovania uránu sa však na území Španielska nikdy neuskutočňoval: priemyselné spracovanie sa vykonáva v závodoch vo Francúzsku alebo v USA.
Zaručené dodávky, ale so závislosťou od iných krajín
Dodávky jadrového paliva v Španielsku zabezpečuje štátna spoločnosť ENUSA pod dohľadom Komisie pre dodávky uránu (CAU).
Tento orgán koordinuje nákup a skladovanie materiálov potrebných pre španielske jadrové elektrárne, ktoré v súčasnosti majú garantované dodávky do roku 2029.
Španielsky model je založený na diverzifikácii dodávateľov: sedem dodávateľov rudy a štyria dodávatelia obohateného uránu z krajín, ktoré sú považované za geopoliticky stabilné. Súčasne s tým Európska únia uznala jadrovú energiu za čistý zdroj a súčasť rámca udržateľnej činnosti v európskej zelenej taxonómii.
Španielsko a dilema energetickej nezávislosti
Debaty o ťažbe uránu v Španielsku odrážajú napätie medzi udržateľnosťou, nezávislosťou a energetickou politikou. Zásoby existujú, ale normatívne akty bránia ich využívaniu. Medzitým prechod na obnoviteľné zdroje energie napreduje, hoci je sprevádzaný problémami so stabilitou elektroenergetického systému.
Expertka Isabel Arribas z Polytechnickej univerzity v Madride vysvetľuje, že „Španielsko disponuje technickými znalosťami a geologickým potenciálom potrebným na obnovenie ťažby uránu, ak sa v budúcnosti zmení právny rámec“. Vláda však naďalej podporuje energetickú politiku bez rádioaktívnych rizík.
