Výskumy v oblasti šťastia a emocionálneho blahobytu sa v posledných rokoch zintenzívnili v sociálnom kontexte, v ktorom sa zdá, že sa snažíme o trvalé šťastie. V tejto súvislosti nový výskum vedca Davida G. Blanchflowera poskytuje poučné údaje o tom, v ktorom momente života sa cítime najnešťastnejší.
Podľa štúdie, ktorá bola realizovaná s respondentmi z Európy a USA, ľudia v priemere vo veku 47 rokov pociťujú najnižšiu úroveň emocionálneho blahobytu. Tento výsledok sa zhoduje s myšlienkou „krízy stredného veku“, ktorá je často sprevádzaná osobnými, profesionálnymi a životnými zmenami.

Autori štúdie však ponúkajú optimistické posolstvo: pozorovaná krivka šťastia má tvar písmena U, čo znamená, že po tomto nízkopunktu životná spokojnosť opäť postupne rastie a dosahuje veľmi pozitívne úrovne vo veku okolo 50 rokov a viac.
Vedci odporúčajú zohľadniť túto prirodzenú tendenciu, aby sme sa emocionálne pripravili na možné momenty skľúčenosti počas karantény a vnímali ich ako bežnú fázu životného cyklu, a nie ako trvalý signál na poplach.
Výskum tak potvrdzuje myšlienku, že šťastie je dynamický jav a že napriek ťažkostiam môže zrelosť priniesť viac pokoja, stability a blahobytu.
