Deti vnímajú realitu svojím vlastným spôsobom, čo môže viesť k tomu, že budú interpretovať situácie zo sveta dospelých cez prizmu svojho emocionálneho sveta a nebudú úplne rozumieť tomu, čo sa deje.
Rafa Guerrero, psychológ špecializujúci sa na výchovu a vývoj detí, vysvetlil, že konflikty medzi rodičmi môžu mať silný emocionálny vplyv na deti. Podľa neho, keď dieťa je svedkom rodinného sporu, má tendenciu vnímať to ako svoju vlastnú zodpovednosť, čo môže vyvolať pocit viny a úzkosti, ak sa k tejto otázke nepristupuje správne.
Odborník zdôrazňuje dôležitosť emocionálnej podpory detí v takýchto momentoch. „Zakaždým, keď dieťa vidí, že sa jeho mama a otec hádajú, myslí si: je to moja vina, pretože sú v egocentrickej fáze“, vysvetlil. Guerrero zdôrazňuje, že malé deti sa nachádzajú v štádiu egocentrického myslenia, keď interpretujú všetko v závislosti od seba.
Úloha rodičov v sporoch
Psychológ trvá na tom, že je veľmi dôležité, aby rodičia po konflikte porozprávali so svojimi deťmi, aby pochopili, že nie sú zodpovedné za to, čo sa stalo. „Preto je tak dôležité, aby mama a otec vysvetlili, že to, čo sa stalo, nie je ich vina. Tento spor nie je ich vina,“ tvrdí. Podľa neho úprimné vysvetlenia pomáhajú chrániť emocionálne zdravie dieťaťa a posilňovať rodinné putá.
Okrem toho Guerrero pripomína, že v momentoch hnevu alebo sklamania deti nie sú schopné sebaovládania. „Neurobiológia dokázala, že keď je dieťa alebo dospelý nahnevaný, nie je schopný sebaovládania,“ vysvetľuje. Preto odporúča rodičom, aby zachovali pokoj a správali sa ako vzor zdržanlivosti: „Keď prežívame hnev, potrebujeme niekoho, kto si zachová pokoj, dokáže nás udržať a vrátiť nám vytúžený pokoj.“
Rozumieť a uznávať emócie
Odborník zdôrazňuje, že pochopenie nahnevaného človeka a uznanie jeho emócií sú nevyhnutnými krokmi k dosiahnutiu pokoja. V prípade detí im takéto uznanie umožňuje naučiť sa rozpoznávať svoje pocity a rozvíjať vyššiu úroveň emocionálnej inteligencie. Podľa Guerrera je „veľmi dôležité vysvetľovať a rozprávať o tom, čo sa deje vo vonkajšom svete, ale aj v ich tele, v ich hlave a v ich pocitoch“.
Pomocou tohto prístupu psychológ obhajuje vedomú emocionálnu výchovu, v ktorej sprevádzanie a otvorená komunikácia nahrádzajú požiadavky alebo tresty. Takto deti môžu pochopiť, že nezhody sú prirodzenou súčasťou spoločného života a že ich rodičia zostávajú zdrojom bezpečia aj v napätých momentoch.
