Vedci rozmrazili starovekú pôdu vo večnej zmrznutej pôde Sibíri a objavili tam malé červy, ktoré sa neskôr podarilo „oživiť“. Červy sa „prebudili“ po veľmi dlhom zmrazení od čias poslednej ľadovej doby a obnovili svoju normálnu životnú činnosť v laboratórnych podmienkach po rehydratácii a nakŕmení.
Podľa článku v časopise „PLOS Genetics“ vedci datovali fragmenty rastlín (fragmenty boli nájdené na tom istom mieste jaskyne ako červy). Vek týchto fragmentov je približne 46 000 rokov, čo znamená, že nález pochádza z neskorého pleistocénu. V tejto vrstve prevládali chladné, suché a bezkyslíkové podmienky, ktoré spomalili chemické poškodenie buniek a DNA.
Nový organizmus s neobvyklou genetikou
Nakoniec vedci identifikovali tieto červy ako nový druh, ktorý bol nazvaný Panagrolaimus kolymaensis. Genóm tohto organizmu má tri sady chromozómov – nazýva sa to triploidia. To sa často vyskytuje u zvierat, ktoré sa rozmnožujú bez samcov. Tieto červy sa rozmnožujú parthenogenézou, takže jedna samica môže stať základom novej línie.
Hlavná otázka však znie: ako prežili tak dlho?
Výskumníci otestovali odolnosť P. kolymaensis a zistili, že ak červom nechajú trochu času na vyschnutie pred zmrazením, pripravia sa na kryptobiózu a prežijú aj pri teplote -80 °C.
Večná zima tak prispela k prežitiu nematód tým, že udržiavala stabilnú teplotu, veľmi nízku vlhkosť a nedostatok kyslíka.
V priebehu výskumu bola tiež vyskúšaná praktická metóda s modernými laboratórnymi červami (nematódami). Zvyčajne hlboké zmrazenie nematód bez prísad vedie k ich smrti. Po použití dvojfázovej metódy – predbežného zmrazenia lariev a následného zmrazenia pri teplote -80 °C – sa však výsledky zmenili. Po 480 dňoch sa vysušené a zmrazené červy zotavili a vyvíjali sa normálne.
„Celkovo naše výskumy ukazujú, že nematódy vyvinuli mechanizmy, ktoré im umožňujú prežiť geologické obdobia. Naše výsledky sú mimoriadne dôležité pre pochopenie evolučných procesov, pretože dĺžka života jednej generácie sa môže pohybovať od niekoľkých dní až po tisícročia a dlhodobé prežitie jedincov druhu môže oživiť línie, ktoré by inak zanikli,“ poznamenávajú vedci.
