Voľba času na samotu môže byť tiež prejavom starostlivosti o seba samého. Zistite, čo znamená takéto správanie.
Niektorí ľudia milujú neustálu komunikáciu, zatiaľ čo iní uprednostňujú trávenie väčšiny času osamote. Podľa psychológie táto voľba presahuje rámec izolácie a môže odrážať rôzne aspekty osobnosti a spôsob, akým človek komunikuje so svojím okolím.
Cítiť sa osamelý nie je to isté ako zvoliť si samotu. Psychológovia tvrdia, že ľudia uprednostňujú trávenie času v samote, pretože im to prináša chvíle duševného pokoja, sebareflexie alebo emocionálnej obnovy.
Naopak, nežiaduce osamelosť, ktorá spôsobuje nepohodlie, vzniká z pocitu odcudzenia alebo absencie významných vzťahov . Kľúčom k úspechu je teda túžba a pohodlie, ktoré vyvoláva každá situácia.
V tomto kontexte majú ľudia, ktorí uprednostňujú osamelosť, často viac introvertnú alebo reflexívnu povahu. Cenia si pokoj, ticho a samotu, napríklad čítanie, písanie, sledovanie seriálov alebo jednoducho vychutnávanie si ticha.
Z psychologického hľadiska takáto preferencia poukazuje na silnú potrebu emocionálnej autonómie a zníženú závislosť od neustálych sociálnych podnetov. Nie je to problém, skôr iný spôsob riadenia vlastného blahobytu.
Psychológia však varuje, že ak sa túžba byť sám premení na neustále odmietanie sociálnych kontaktov , môže to byť forma emocionálneho úniku. Únik od iných ľudí alebo úzkosť pri myšlienke na socializáciu môžu súvisieť so stresom, vyčerpaním alebo neistotou.
