Konala s vedomím, že pozemok je pod osobitnou ochranou, a pokračovala vo výstavbe napriek varovaniam miestnej polície.
Provinčný súd v Córdobe potvrdil rozsudok mužovi, ktorý postavil montovaný dom bez povolenia na poľnohospodárskej pôde, ktorá je podľa územného plánu mesta (PGOU) zaradená medzi osobitne chránené poľnohospodárske územia. Sudca rozhodol, že k tomu došlo z nevedomosti, a nariadil mu zbúrať dom, obnoviť pozemok do pôvodného stavu a odpykať si trest odňatia slobody na jeden rok a šesť mesiacov, ako aj pokutu vo výške 2160 eur a zákaz výstavby na jeden rok.
Podľa rozsudku súdu zo 6. júna 2025 muž postavil montovaný dom pre svojho syna na pozemku o rozlohe 1350 metrov štvorcových, ktorý následne rozšíril prístavbou. Všetko toto bolo vykonané bez stavebného povolenia, napriek tomu, že urbanistické normy výslovne zakazujú výstavbu na takýchto pozemkoch z dôvodu ich poľnohospodárskej a krajinnej hodnoty.
Trestný súd č. 5 v meste Córdoba uznal za preukázané, že obžalovaný propagoval a vykonával práce bez povolenia na pozemku, ktorý nie je vhodný na výstavbu a ktorý je pod osobitnou ochranou, a preto ho odsúdil na jeden a pol roka väzenia, pokute , zákazu výstavby alebo propagácie stavebných projektov, ako aj k zbúraniu montovaného domu a prístavby s obnovením pozemku do pôvodného stavu.
Muž postavil montovaný dom napriek varovaniu miestnej polície
Provinčný súd v Córdobe potvrdil rozsudok a zdôraznil, že pozemok sa nachádza na osobitne chránených poľnohospodárskych pozemkoch, kde je výstavba priamo zakázaná, ako to stanovuje Generálny plán rozvoja mesta (PGOU) Córdoba.
Pozemok nespĺňal minimálnu veľkosť 5000 metrov štvorcových stanovenú článkom 11.8.5 PGOU pre pozemky určené výlučne na poľnohospodárske účely. Rozloha pozemku bola len 1350 metrov štvorcových, čo znemožňovalo jeho legalizáciu. Súd vysvetlil, že aj keby bolo povolenie vydané, výstavba na tomto pozemku by nebola možná.
Okrem toho súd zamietol argument o nevedomosti, pretože bol varovaný miestnou políciou, ktorá ho priamo informovala o nezákonnosti stavebných prác. Napriek tomu ich nielenže nezastavil, ale pokračoval v stavbe a dokonca rozšíril budovu, čo podľa súdu svedčí o vedomých a úmyselných činoch .
Bol uvedený odkaz na článok 319.1 trestného zákonníka, ktorý priamo kriminalizuje výstavbu na chránených pozemkoch, bez nutnosti spôsobiť vážnu škodu, ale len preto, že práce boli vykonávané bez povolenia. Podľa praxe Najvyššieho súdu teda ochrana pozemkov vyžaduje trestné stíhanie, ak je porušenie zrejmé, ako v tomto prípade.
Z všetkých týchto dôvodov musí muž zbúrať budovu, obnoviť územie a odpykať si trest odňatia slobody, pokutu a zbavenie funkcie. Rozsudok však nebol konečný a bolo možné sa proti nemu odvolať na Najvyššom súde.
