Psychológia nás učí, že rozhovor je pre ľudí dôležitý. Niektoré rozhovory zanechávajú zvláštny pocit. Nie sú v nich žiadne výkriky ani otvorené diskusie, ale niečo v intonácii, pauzách alebo odpovediach vyvoláva nepríjemný pocit. Pravdepodobne máte do činenia s pasívno-agresívnym človekom – typom správania, ktorý sa vyskytuje častejšie, ako sa zdá, a podľa psychológie ho možno rozpoznať počas prvých piatich minút komunikácie.
Pasívno-agresívna osobnosť sa vyznačuje nepriamym vyjadrovaním hnevu alebo sklamania. Namiesto toho, aby otvorene povedal, čo ho trápi, používa jemné gestá alebo dvojzmyselné poznámky, aby vyjadril svoju nespokojnosť. Takéto správanie sa môže prejaviť v akomkoľvek kontexte – od práce až po osobné vzťahy – a zvyčajne je spôsobené ťažkosťami pri zvládaní negatívnych emócií alebo strachom z konfliktu.
V prvých minútach rozhovoru existuje niekoľko znakov, ktoré nás môžu upozorniť, napríklad nejasné alebo dvojznačné odpovede, pretože človek nechce potvrdiť to, čo hovorí, a používa frázy typu „áno, samozrejme, ako si želáte“ s intonáciou, ktorá naznačuje opak; môžu existovať malé rozpory, to znamená, že prijmú myšlienku, ale hneď dodajú „hoci neviem, či to pomôže“ alebo „no, viete“, čo je spôsob, ako sabotovať rozhovor bez konfrontácie;
Ďalším gestom, ktoré nemožno prehliadnuť, je irónia a sarkazmus maskované ako humor, pretože vtip môže skrývať kritiku alebo byť spôsobom, ako vyjadriť nespokojnosť bez toho, aby to otvorene priznali. Okrem toho používajú uzavretú reč tela, napríklad skrížia ruky alebo sa vyhýbajú očnému kontaktu.
Nakoniec, môžu úmyselne zdržiavať alebo sa rozptyľovať a prejavovať neochotu spolupracovať, aby vyjadrili svoje odmietnutie. Psychológovia varujú, že takéto správanie nie je vždy hneď rozpoznateľné, ale pri opakovanom prejave vytvára napätú emocionálnu atmosféru, ktorá narúša vzťahy.
Pri komunikácii s človekom, ktorý prejavuje pasívnu agresiu, je potrebné zachovať rovnováhu: neignorovať problém, ale ani nevstupovať do priamej konfrontácie.
Psychológia radí zachovať pokoj, jasne opísať to, čo sme si všimli („Cítim vo vašich slovách určitú podráždenosť“) a podporovať otvorenú komunikáciu. Cieľom nie je „vyhrať“ rozhovor, ale prerušiť začarovaný kruh nepriamych poznámok a podporiť úprimnejšiu komunikáciu.
Okrem toho je mimoriadne dôležité zachovať si svoje emocionálne hranice. Ak pasívno-agresívne správanie pokračuje a spôsobuje nepohodlie, odstup je tiež formou starostlivosti o seba samého. Je tiež dôležité pochopiť, že pasívno-agresívne správanie nie je vždy spôsobené zlobou, ale skôr strachom vyjadriť zložité emócie .
Keď to vieme, môžeme lepšie pochopiť, že irónia alebo vyhýbanie sa môžu skrývať neistotu alebo potrebu prijatia. Keď sa naučíme rozpoznávať tieto vzorce, nielenže chránime svoje emocionálne blaho, ale budujeme aj zdravšie vzťahy založené na empatii a úprimnej komunikácii.
