Biodiverzita rieky Tajo v týchto dňoch prechádza neočakávanými zmenami v súvislosti s nedávnym výskytom jedincov druhu, ktorý bol považovaný za vyhynutý na Pyrenejskom polostrove pred niekoľkými storočiami. V súčasnosti vedci a ekologické orgány analyzujú situáciu, aby určili pôvod týchto zvierat a ich možný vplyv na región.
Toto objav, ktorý prekvapil mnohých odborníkov, vyvoláva otázky, či sa tento druh objavil prirodzeným spôsobom, alebo bol umelo dovezený.
Aký „vyhynutý“ živočích sa opäť objavil v rieke Tejo?
Vedci nedávno potvrdili prítomnosť jedincov eurázijského bobra (Castor fiber) v rieke Tejo. Ide o veľkého hlodavca, ktorý obýval Pyrenejský polostrov, kým pred niekoľkými storočiami nevymrel v dôsledku lovu a zmien v životnom prostredí.
Je to najväčší hlodavec v Európe, dosahujúci dĺžku 90 centimetrov a hmotnosť až 30 kilogramov. Niektoré kľúčové fakty, ktoré je potrebné zohľadniť, sú nasledovné:
- V roku 2003 sa tento druh opäť objavil na polostrove po neoficiálnom vypustení jedincov do povodia rieky Ebro.
- Odvtedy pokusy o ich vyhubenie neboli úspešné a bobry sa v tejto oblasti úspešne usadili.
- V súčasnosti ich legislatíva považuje za autoktonný a chránený druh.
Prvé pozorovanie na rieke Tajo bolo zaznamenané v júni 2024 v Zorita de los Canes (Guadalajara), podľa štúdie uverejnenej v Galemys-Spanish Journal of Mammalogy. Vedci Marco Anson a Celia García-Prendes potvrdili prítomnosť hlodavcov po niekoľkých pozorovaniach a nálezoch ohryzených konárov a iných stôp na brehu.
Prečo sa toto zviera objavilo na rieke Tajo?
Jedným z najdôležitejších aspektov tohto objavu je zistiť, ako sa bobry dostali na rieku Tajo. Hlavná hypotéza, ktorú predložili odborníci, spočíva v tom, že nešlo o prirodzený proces šírenia, pretože miesto pozorovania sa nachádza viac ako 100 kilometrov od najbližšej skôr zaznamenanej kolónie.
Odborníci sa domnievajú, že najpravdepodobnejšou teóriou je, že bobry boli neoficiálne dovezené do tejto oblasti. Túto myšlienku potvrdzuje aj absencia predchádzajúcich záznamov v medziležiacej časti rieky.
Ekologické orgány zvažujú opatrenia, aby zistili, či je možné zachovať ich prítomnosť bez negatívnych dôsledkov. Plánuje sa zaviesť monitorovacie systémy na štúdium vývoja populácie a jej interakcie s miestnym ekosystémom.
Aký je ekologický vplyv tohto európskeho bobra?
Európsky bobor je známy svojou schopnosťou transformovať vodné ekosystémy. Na rozdiel od iných druhov, ktoré boli dovezené na polostrov, ako napríklad americký rak alebo sumec, jeho vplyv môže byť v niektorých ohľadoch prospešný:
- Prispieva k obnove mokradí budovaním hrádzí a zmenou štruktúry rieky.
- Zlepšuje kvalitu vody zadržiavaním usadenín a zabezpečovaním prirodzenej filtrácie.
- Zvyšuje biologickú rozmanitosť vytváraním priaznivých podmienok pre život iných druhov.
Môže však tiež vyvolávať konflikty s ľudskou činnosťou, najmä v poľnohospodárskych oblastiach. Vláda Kastílie-La Mancha preto začala proces monitorovania s cieľom určiť rozsah prítomnosti bobrov v rieke Tajo a posúdiť ich vplyv na poľnohospodárske plodiny a infraštruktúru.
Aké ďalšie cicavce žijú v rieke?
Rieka Tajo, najdlhšia na Pyrenejskom polostrove, tečie 1007 kilometrov od svojho prameňa v Montes Universales (Teruel) až po ústí v Lisabone. Na svojej ceste preteká cez niekoľko autonómnych spoločenstiev v Španielsku a Portugalsku a poskytuje životné prostredie pre rôzne druhy.
Medzi cicavcami, ktoré obývajú povodie rieky Tajo, vynikajú:
- Iberská rys (Lynx pardinus), jeden z najohrozenejších mačkovitých šeliem na svete.
- Iberský vlk (Canis lupus signatus), ktorý sa v tejto oblasti občas vyskytuje.
- Európska vydra (Lutra lutra), ktorá sa často vyskytuje v menej znečistených prítokoch.
- Divá mačka, norok a americký norok, pričom ten posledný bol na polostrov dovezený.
Okrem týchto cicavcov slúži Taho ako biologický koridor pre mnoho druhov vtákov, obojživelníkov a miestnych rýb, čo zvyšuje význam jeho ochrany.
