Archeologická pamiatka Topraktepe, staroveké rímske a byzantské mesto Irenopolis, nachádzajúce sa v bývalej anatólskej provincii Kilikia na území súčasného Turecka, sa stalo miestom úžasného nálezu, ktorý urobila skupina tureckých archeológov, ktorí tam vykonávali vykopávky. Nález zahŕňal päť bochníkov chleba, upečených medzi 7. a 8. storočím a zachovaných vo výnimočne dobrom stave.
Význam tohto objavu spočíva predovšetkým v tom, že na jednom z bochníkov je vyobrazený Ježiš Kristus a nápis v gréčtine: „S vďakou požehnanému Ježišovi“. „ Na rozdiel od tradičného zobrazenia Všemohúceho, ktoré predstavuje Krista ako vládcu a spasiteľa, tento chlieb ho zobrazuje ako poľnohospodára, symbolizujúceho spojenie viery, práce a úrodnosti poľnohospodárskej pôdy“, píšu vedci.
Ale ako je možné, že sa tieto 1300-ročné bochníky chleba tak dobre zachovali? Podľa archeológov sa ich výnimočný stav dá vysvetliť tým, že miesto, kde boli po upečení uložené, neobsahovalo kyslík a malo teplotu, ktorá zabezpečila ich vynikajúcu zachovalosť. Všetko toto z nich urobilo najunikátnejšie liturgické chleby, aké kedy boli nájdené v Anatólii.
Ježiš, darca života
Podľa výskumníkov skutočnosť, že nápis s vyobrazením Krista bol vyrezaný do cesta pred upečením a potom spálený, dokazuje, že „chlieb bol vyjadrením viery a oddanosti , ktoré jasne odrážali vieru kresťanských komunít žijúcich v tejto oblasti v období stredovekej Byzancie“ .
Táto ikonografia, o ktorej sa v byzantskom svete zachovalo len niekoľko zmienok, zdôrazňuje viac pozemské chápanie Krista, ktoré mohlo súvisieť s rôznymi fázami života, plodnosťou a prácou – situáciami, v ktorých bol obraz Krista spájaný s obrazom „dávateľa života” prostredníctvom plodov zeme. Vedci sú presvedčení, že táto ikonografia nebola len dekoratívna, ale vyjadrovala aj ľudovú zbožnosť, v ktorej bol Kristus vnímaný ako odraz ich vlastnej vytrvalej práce.
Na ostatných štyroch nájdených chleboch archeológovia objavili odtlačky maltézskeho kríža, ktorého symbolika bola veľmi rozšírená v kresťanskom umení a kultúre, najmä v stredoveku. „Ich prítomnosť na chlebe zdôrazňuje náboženský a pravdepodobne liturgický charakter všetkých týchto chlebov,“ uzatvára jeden z výskumníkov.
Nakoniec experti tiež vyslovili teóriu, že tieto chleby s takými špecifickými vlastnosťami boli v skutočnosti chleby na sväté prijímanie, používané v sviatosti Eucharistie. Ak sa to potvrdí, chleby z Irenopolu sa stanú dôkazom sakramentálnej praxe, o ktorej sa doteraz v textoch a umení málo hovorilo.
V najbližšej dobe bude chlieb podrobený archeobotanickým výskumom, aby sa určilo presné zloženie obilia použitého pri jeho príprave, a na štúdium procesu karbonizácie sa použijú aj mikroskopické a tomografické metódy.
