Medzinárodná skupina vedcov objavila v kolumbijskej púšti skamenelinu obrovského foreroka, ktorá je o 15 % väčšia ako predchádzajúca, čo mení predstavy o rozmanitosti týchto pravekých dravcov Južnej Ameriky.
Nedávny nález v púšti La Tatacoa otriasol svetom juhoamerickej paleontológie: medzinárodná skupina vedcov identifikovala skamenelinu druhého „strašného vtáka“ Kolumbie – obrovského dravca s dĺžkou takmer tri metre, ktorý je o 15 % väčší ako predtým objavený exemplár.
Tento objav, ktorý bol urobený v Paleontologickom múzeu La Tormenta pod vedením výskumníka Luisa Gonzala Ortisa Pabona, mení predstavy o rozšírení a rozmanitosti forrov na kontinente.
„Sú to veľmi charizmatické vtáky, ktoré podľa dostupných údajov existovali pred približne 45 miliónmi rokov. Ako vyplýva z názvu, sú to desivé vtáky. Zvyčajne sú veľmi veľké,“ vysvetlil Ortiz Pabón v rozhovore.
Fosília, neoficiálne nazvaná „Poncho“, bola nájdená v tej istej geologickej vrstve ako prvý kolumbijský exemplár, známy ako „Paco“.
Obe skameneliny sú uložené v múzeu, ktoré založil César Perdom v dedine Villavieja (Uila) a ktoré sa stalo vzorom pre domácich i zahraničných vedcov.
Pri skúmaní pozostatkov „Paca“ vedci objavili ďalšiu, väčšiu, ale horšie zachovanú skamenelinu, ktorú pôvodne vyradili z ďalšieho výskumu.
„Opätovne sme preskúmali materiál a objavili veľmi jasné diagnostické znaky: kostný most cez kanál, charakteristický pre dravé vtáky,“ poznamenal Ortiz Pabón.
Rozdiely medzi týmito dvoma jedincami sú zrejmé. „Paco je veľký, ale Poncho je o 15 % väčší a jeho kosti sú oveľa hrubšie. To naznačuje, že bol kompaktnejším zvieraťom s pevnejšou postavou,“ povedal Ortiz Pabón.
Podľa vedeckých odhadov Poncho vážil 180 kilogramov a Paco 156 kilogramov a mal takmer tri metre na dĺžku, čo je o pol metra viac ako jeho predchodca.
„Aj tak bolo ťažké si predstaviť Paca, vtáka s dĺžkou osem stôp a obrovskou hlavou, ale Poncho predstavuje ešte väčší problém. Je to zviera s mohutnými kosťami a impozantnými proporciami,“ komentoval výskumník.
Ekologické prostredie, v ktorom tieto vtáky žili, sa výrazne líši od súčasnej suché krajiny La Tatacoa. V priemernom miocéne bola táto oblasť vlhkým tropickým lesom s riekami a rozmanitou faunou. V tomto ekosystéme fororachidy pravdepodobne zohrávali úlohu vrcholových predátorov, ktorí sa rýchlo pohybovali a lovili stredne veľké zvieratá.
Objav dvoch desivých vtákov v jednej geologickej vrstve kladie pred vedou nové otázky. „Materiál je veľmi fragmentovaný, preto nemôžeme určiť, do akého rodu alebo druhu patria. Máme veľa otázok. Môžu to byť rôzne druhy, čo sa stáva veľmi zriedka, pretože desivé vtáky sa nikdy nenachádzali spolu v rovnakých vrstvách mimo tejto krajiny. Je to prvý podobný prípad mimo tejto krajiny,“ vysvetlil Ortiz Pabón. Medzi hypotézami, ktoré vedci zvažujú, je možný pohlavný dimorfizmus alebo koexistencia dvoch rôznych druhov.
„Spolužitie dvoch druhov tiež vyvoláva mnoho otázok: ak to boli rôzne druhy, aké ekologické niky obsadzovali? Ako boli rozšírené? Alebo naopak, boli to varianty toho istého druhu?“ dodal výskumník.
Okrem taxonomických záhad je tento objav dôležitý pre pochopenie biogeografie Južnej Ameriky.
„Tento objav je dôležitý, pretože rozširuje naše vedomosti o dravých vtákoch a ich rozšírení. Potvrdzuje hypotézu o rozsiahlom biotickom výmene a účasti týchto vtákov na migrácii fauny medzi severom a juhom kontinentu,“ povedal Ortiz Pabón.
Kolumbijské údaje potvrdzujú myšlienku, že stredný miocén bol obdobím veľkej ekologickej rozmanitosti v neotropickom pásme. „Spolužitie viacerých druhov je bežným javom, ale v Kolumbii, v takom tropickom prostredí, je to výnimka. To nám umožňuje začať chápať, ako prebiehala evolúcia a osídľovanie týchto zvierat v ekosystémoch, ktoré sa líšia od ekosystémov južných pamp,“ poznamenal výskumník.
Úspechy vo výskume La Tatacoa zmenili vedecké vnímanie tejto oblasti. „Pred mnohými rokmi sa považovalo, že v La Tatacoa už nie je čo objavovať. Vďaka nedávnym objavom – nielen dravých vtákov, ale aj ďatlov, cicavcov a izotopovým výskumom – však vidíme, že toto prostredie je oveľa zložitejšie, ako sa predtým predpokladalo. Dnes máme viac otázok ako odpovedí,“ priznal Ortiz Pabón.
