Výskumy ukázali, že niektoré psy, ktoré sa ľahko učia slová, dokážu bez predchádzajúcej prípravy triediť hračky podľa ich funkcií – schopnosť, ktorá sa doteraz považovala za vlastnú len ľuďom.
V štúdii uverejnenej v časopise Current Biology skupina odborníkov na správanie zvierat ukázala, že psy s talentom na verbálne učenie (GWL) sú schopné rozlišovať hračky, ktoré treba „hodiť“, a hračky, ktoré treba „priniesť“, aj keď tieto hračky nemajú žiadnu zjavnú fyzickú podobnosť.
Okrem toho si psy dokázali tieto kategórie dlhodobo zapamätať, a to všetko bez predchádzajúcej prípravy.
„Môžu priraďovať označenia objektom, ktoré majú rovnakú funkciu alebo sa používajú rovnakým spôsobom,“ vysvetľuje Claudia Fugaccia, výskumníčka z Univerzity Etvósa Loránda v Budapešti, Maďarsko, a hlavná autorka štúdie.
„Je to ako keby človek používal to isté slovo na opis tradičného kladiva a kameňa. Lišia sa vzhľadom, ale môžu plniť tú istú funkciu. Ukázalo sa, že psy dokážu robiť to isté,“ dodáva Fugacchia.
Takto študovali psov.
Testovanie prebiehalo v prirodzenom prostredí psov za prítomnosti ich majiteľov. Najskôr sa psy počas určitého času zoznámili so slovnými označeniami dvoch funkčných skupín predmetov: hádzanie a aportovanie.
Majitelia používali tieto slová na označenie konkrétnych hračiek a hrali sa s nimi zodpovedajúcim spôsobom, aj keď hračky nemali žiadne podobné fyzikálne vlastnosti.
Potom sa u psov skúmalo, či sa naučili spájať funkčné označenia so správnou skupinou hračiek, než začali hrať s novými hračkami v dvoch rôznych kategóriách, ale tentoraz ich majitelia nepoužívali označenia „hodiť“ a „priniesť“ so psami.
Týmto spôsobom sa zistilo, že sú schopné rozšíriť predtým naučené funkčné označenia na nové hračky na základe svojich skúseností s hrou s nimi.
V poslednom teste zvieratá preukázali, že dokážu úspešne aplikovať slovné označenia na hračky, hádzajúc alebo prinášajúc ich primeraným spôsobom, aj keď ich majitelia ich nenazývali.
„ Nikdy predtým nepočuli názvy týchto nových hračiek, ale hrali sa na „hod alebo prineste“, takže pes musel vybrať, ktorú hračku použiť pre každú hru. Všetko sa odohrávalo v prirodzenom prostredí, bez serióznej prípravy. Majitelia sa hrali s hračkami len jeden týždeň. Ide teda o akúsi prirodzenú interakciu,“ uzatvára Fugaccia.
Autori štúdie tvrdia, že schopnosť psov spájať slovné označenia s objektmi na základe ich funkčnej klasifikácie a nezávisle od fyzikálnych vlastností hračiek naznačuje, že si vytvárajú mentálnu predstavu o objektoch na základe svojich skúseností spojených s ich funkciami, ktorú si potom môžu zapamätať .
Podľa výskumníkov tieto výsledky poskytujú predstavu o vývoji základných jazykových zručností a ich súvislosti s inými kognitívnymi schopnosťami, vrátane pamäti.
Uznávajú však, že sú potrebné ďalšie výskumy, aby bolo možné pochopiť rozsah a flexibilitu jazykových kategorizačných zručností psov.
