Viac ako päťsto rokov po svojej smrti Leonardo da Vinci opäť prekvapuje históriu. Skupina talianskych archeológov objavila sieť skrytých tunelov pod hradom Sforza v Miláne, pričom sa riadila vlastnými náčrtmi umelca z konca 15. storočia. Tieto náčrty, uložené v Codex Forster I v múzeu Victoria and Albert v Londýne, boli po stáročia považované len za technické štúdie bez praktického využitia.
Leonardo bol najatý Lodovicom Sforzom, prezývaným „il Moro“, aby vyzdobil niekoľko miestností hradu, ktorý bol v tom čase centrom moci v Miláne. Jeho zvedavosť sa však neobmedzovala len na umenie. Tento génius renesancie, nadšený vojenským inžinierstvom, navrhoval obranné systémy, evakuačné cesty a podzemné chodby, ktoré v prípade útoku mohli chrániť pevnosť alebo zabezpečiť tajnú dodávku zásob.
Až donedávna historici verili, že tieto plány zostali len na papieri. Skupina vedcov z Milánskej polytechnickej univerzity a spoločnosti Codevintec sa však rozhodla pokračovať vo výskume. Pomocou pokrokových metód georadarového a laserového skenovania sa im podarilo objaviť niekoľko dutín a umelých konštrukcií len pár centimetrov pod podlahou hradu, čím po prvýkrát potvrdili, že výkresy Leonarda da Vinciho odrážajú skutočné konštrukcie.
Objavené tunely sú zrejme súčasťou oveľa rozsiahlejšej siete chodieb, z ktorých niektoré slúžili na strategické účely a iné na osobné použitie. Podľa výskumníkov jeden z priechodov môže priamo spájať hrad s kostolom Santa Maria delle Grazie, známym vďaka „Poslednej večeri“, ako aj s rodinnou hrobkou Sforza.
Tento podzemný priechod umožňoval vojvodom tajne navštevovať hroby svojich blízkych, vrátane hrobu Beatrice d’Este, manželky Ludovica. Tento detail dodáva objavu intímnejší charakter: tunely slúžili nielen na vojenské účely, ale aj na udržiavanie rodinných väzieb a symbolickú moc dynastie.
V súčasnosti je podzemná sieť pre verejnosť neprístupná a práce sa zameriavajú na jej analýzu a konzerváciu. „Tento objav otvára cestu k novým výskumom tajných chodieb hradu,“ hovorí výskumníčka Francesca Biolo z Milánskeho polytechnického univerzity.
Ďalším krokom bude vytvorenie trojrozmernej digitálnej rekonštrukcie hradu Sforza, ktorá nám umožní preskúmať jeho súčasnú štruktúru aj jeho vzhľad v čase Leonarda da Vinciho. Pomocou tejto virtuálnej rekonštrukcie odborníci dúfajú, že odhalia tajomstvá, ktoré doteraz skrýva jedna z najvýznamnejších pevností renesancie, a opäť potvrdia, že predstavivosť toskánskeho génia bola zároveň prorockým technickým nástrojom.
