Vplyv osamelosti na domáce psy presahuje rámec poškodenia majetku alebo obťažovania susedov. Podľa údajov organizácie na ochranu zvierat Vier Pfoten môže dlhodobá neprítomnosť majiteľov u týchto zvierat vyvolávať stres, úzkosť, ako aj problémy s fyzickým a emocionálnym zdravím. Tendencia nechávať psov dlhodobo samotných, spôsobená prácou a mestským životom, zdôrazňuje potrebu pochopiť a odstrániť dôsledky tejto izolácie.
Sociálna povaha psov vysvetľuje ich zraniteľnosť voči osamelosti . Fir Pfoten poznamenáva, že tieto zvieratá, zvyknuté na život v skupine, nachádzajú ochranu a jasne definované úlohy v svorke. Preto odlúčenie od rodinného jadra môže mať na ne rôzny vplyv: niektoré vydržia niekoľko hodín bez spoločnosti, iné upadnú do paniky už po niekoľkých minútach. Odborníci Fir Pfoten odporúčajú nenechávať psov samých viac ako štyri až šesť hodín, pretože okrem emocionálneho vplyvu väčšina z nich potrebuje ísť von približne po piatich hodinách. Ak sa neprítomnosť psa opakuje každý deň, najvhodnejšou možnosťou bude obrátiť sa na služby psích opatrovateľov alebo útulkov pre psov.
Diagnostika problémov súvisiacich s osamelosťou rozlišuje dva základné scenáre: úzkosť z odlúčenia a stratu kontroly . V prvom prípade pes veľmi trpí tým, že ho nechali bez majiteľa, čo môže súvisieť s traumatickou skúsenosťou, skorým odlúčením od matky, sťahovaním alebo minulosťou bezdomového psa. Medzi najčastejšie príznaky patrí neustále vytie a kňučanie po odchode majiteľa, pokusy škrabať dvere, nehybnosť pri odchode alebo poslušné správanie pri znovuzjednotení. Únava a vyčerpanie po dlhých hodinách osamelosti sú tiež varovnými signálmi.
Odborníci sa zhodujú: psy potrebujú komunikáciu a bezpečnosť, aby osamelosť neviedla k problémom so správaním a blahom. Nedostatok stimulácie a interakcie môže spôsobiť apatiu, smútok a symptómy porovnateľné s depresiou . Medzi najčastejšie prejavy patrí strata chuti do jedla, úbytok síl a nezáujem o hry a prechádzky. Okrem toho dlhodobá nečinnosť zvyšuje riziko obezity, ako aj ochorení metabolizmu a kĺbov, ako je cukrovka alebo dysplázia bedrového kĺbu.
Ako liečiť úzkosť z odlúčenia u psov
Liečba úzkosti z odlúčenia vyžaduje komplexný prístup. Podľa údajov veterinárnej kliniky DRL je korekcia správania základným kameňom liečby. Tento proces zahŕňa postupné preškolenie psa, aby znášal samotu a spájal tento stav s pozitívnymi zážitkami. Výcvik začína veľmi krátkymi neprítomnosťami, ktoré sa postupne predlžujú, keďže zviera ich znáša bez obáv. Zároveň sa pracuje aj na desenzibilizácii na signály odchodu, ako je obliekanie kabáta alebo branie kľúčov, až kým pes neprestane byť nervózny. Počas tohto procesu je mimoriadne dôležité vyhnúť sa trestom, pretože to len zvyšuje stres a môže problém zhoršiť. Namiesto toho sa používa kontrapodmiňovanie, keď sa psovi ponúkne niečo, čo má rád, keď zostane sám, aby si spojil neprítomnosť majiteľa s pozitívnym zážitkom. Táto metóda vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť a niekedy je užitočné zapojiť profesionálneho trénera alebo etológa, aby vypracoval individuálny plán a sledoval pokrok.
Vytvorenie bezpečného a predvídateľného denného režimu tiež pomáha znížiť úzkosť. Pre psov je užitočný jasný harmonogram kŕmenia, prechádzok, hier a odpočinku. Predtým, ako necháte svojho domáceho maznáčika samého, uistite sa, že sa dostatočne pohyboval a že sú uspokojené jeho fyziologické potreby. Unavený pes, ktorého potreby sú uspokojené, lepšie znáša neprítomnosť. Navyše, minimalizovanie dramatických rozlúčok a stretnutí – pokojný odchod a privítanie len vtedy, keď je pes pokojný – naučí domáceho maznáčika, že odchod a návrat sú súčasťou každodenného života.
Obohatenie prostredia je ďalším kľúčovým nástrojom. Interaktívne hračky, napríklad Kongové hračky naplnené vlhkým alebo mrazeným krmivom, zabávajú a rozptyľujú psa počas neprítomnosti majiteľa. Užitočné sú aj bezpečné žuvačky, psie hlavolamy a hračky v tvare kosti. Niektoré psy sa uvoľnia, keď počujú známe zvuky v pozadí, preto zapnuté rádio alebo tichá hudba vytvárajú pocit spoločenstva a prehlušujú vonkajšie zvuky. Odev s vôňou majiteľa, ktorý zostane na psom ležadle, môže posilniť pocit prítomnosti. Okrem toho sa odporúča vytvoriť pohodlný a bezpečný priestor, napríklad tichú miestnosť alebo otvorenú klietku na výcvik, ktorá bude slúžiť aj ako úkryt.
V prípadoch strednej alebo silnej úzkosti z odlúčenia môže veterinár zvážiť možnosť predpísania liekov proti úzkosti alebo antidepresív, ako sú fluoxetín, klomipramín alebo benzodiazepíny . Tieto lieky, ktoré sa majú používať iba na predpis a pod dohľadom veterinára, nie sú samostatným riešením, ale môžu znížiť úroveň úzkosti v dostatočnej miere, aby uľahčili behaviorálnu terapiu. Liečba liekmi má zvyčajne dočasný charakter a upravuje sa v závislosti od uzdravenia psa. Okrem toho môžu byť v niektorých prípadoch užitočné doplňujúce metódy liečby, ako sú ukľudňujúce feromónové difúzery alebo prírodné doplnky s upokojujúcim účinkom. Rozhodnutie o vhodnosti použitia týchto prostriedkov vždy prijíma veterinár, ktorý posúdi individuálne potreby každého zvieraťa.
Je zakázané nechať ich samé viac ako 24 hodín.
Slovenské právne predpisy tiež stanovujú presné obmedzenia týkajúce sa dĺžky pobytu psov v samote. Článok 27 zákona o ochrane zvierat výslovne zakazuje „nechať domáce zvieratá bez dozoru viac ako tri dni po sebe“. V prípade psov je však maximálna povolená dĺžka pobytu 24 hodín, bez ohľadu na to, či majú k dispozícii potravu, vodu a dostatočný priestor. Prekročenie tejto lehoty je porušením zákona. Pravidlá však stanovujú výnimku pre služobné psy, ako sú policajné psy, asistenčné psy alebo pastierske psy, ktoré môžu byť ponechané samé na dlhší čas, ak majú mikročip a vhodné útočisko.
