Vzťahy medzi ľuďmi sa budujú na základe živej, jasnej a efektívnej komunikácie. Slová sú základným nástrojom komunikácie, ale nie vždy sa používajú podľa určenia. Preto, ak niekomu chýbajú sociálne zručnosti, jeho komunikačné zručnosti môžu byť obmedzené a jednotvárne. V dôsledku toho tí, ktorí neovládajú rôzne komunikačné nástroje, majú tendenciu sústrediť konverzáciu na seba, stávajú sa nadmerne kritickými alebo používajú negatívny tón, ktorý odrádza ich partnerov v konverzácii. Takéto návyky skutočne svedčia o ťažkostiach s empatiou a pochopením toho, čo chce povedať partner v rozhovore.
Efektívna komunikácia vyžaduje schopnosť počúvať, prispôsobovať správy a prejavovať úprimný záujem o okolie. Pokiaľ ide o dôsledky nedostatku sociálnych zručností, priamo ovplyvňuje kvalitu medziľudských vzťahov. Podľa odborníkov z Univerzity v Navarre sú sociálne zručnosti nevyhnutné na budovanie dôveryhodných vzťahov, zatiaľ čo ich nedostatok súvisí s izoláciou, úzkosťou a konfliktmi v práci aj doma. „Keď človek hovorí len o sebe, znevažuje hodnotu druhých a vytvára dojem, že ich skúsenosti alebo myšlienky nie sú dôležité,“ poznamenávajú. Ďalším znakom nedostatku sociálnych zručností je kritika bez ponuky konštruktívnych riešení, čo zhoršuje spolužitie a vytvára nepriateľskú atmosféru. „Navyše, neustále negatívne vyjadrovanie nielen ovplyvňuje poslucháča, ale aj obmedzuje schopnosť hovoriaceho tešiť sa z plodnej interakcie,“ tvrdia.
O čom hovoria ľudia s nedostatočnými sociálnymi zručnosťami?
Vždy hovorte o sebe
Jednou z najcharakteristickejších čŕt ľudí s nízkou úrovňou sociálnych zručností je ich sklon monopolizovať konverzáciu tým, že hovoria o sebe. Namiesto toho, aby prejavovali záujem o život alebo záujmy svojho partnera v konverzácii, presúvajú konverzáciu výlučne na jeho úspechy, problémy alebo anekdoty.
„Takéto správanie vyvoláva odmietavú reakciu, pretože preukazuje egocentrizmus a nezáujem o okolie,“ tvrdia pracovníci Univerzity v Navarre. V tomto zmysle zdôrazňujú dôležitosť aktívneho počúvania ako jedného z pilierov efektívnej komunikácie.
Varujú tiež, že nedostatok úprimnej a vedomej pozornosti vedie k krehkosti vzťahov a vnímaniu nedostatku empatie. Ak teda interakcia nie je vyvážená, prirodzený priebeh rozhovoru je narušený a partner sa cíti byť na druhom mieste.
Dávať rady bez čakania na prosbu
Ďalším bežným správaním je zvyk dávať nevyžiadané rady. Hoci sa to môže zdať ako užitočný gest, v mnohých prípadoch sa to vníma ako zasahovanie do cudzieho života alebo prejav nadradenosti.
Tento zvyk svedčí o ťažkostiach v pochopení potrieb druhých, pretože oni nie vždy hľadajú riešenie, ale jednoducho chcú byť vypočutí. Podľa údajov Slovenskej asociácie medicínskej komunikácie (AECS) je kľúčom k zdravej komunikácii uznanie emocionálneho stavu druhých predtým, ako im dáte odporúčania.
„Keď sa človek s nízkymi sociálnymi zručnosťami včasne vmieša so svojimi radami, naruší to emocionálne puto a vytvorí nepohodlie. To núti ostatných, aby sa dištancovali a vyhýbali sa zdieľaniu svojich skúseností s ním,“ vysvetľujú úrady.
Neustále kritizovať
Nadmerná kritika je ďalšia črta, ktorá je často typická pre ľudí s obmedzenými sociálnymi zručnosťami. Rast nepodporuje konštruktívna kritika, ale neustále negatívne pozorovanie, ktoré zdôrazňuje chyby, nedostatky alebo neúspechy. V dôsledku toho sa rozhovory stávajú napätými a demotivujúcimi.
Podľa údajov Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a odbornú prípravu Európskej komisie rešpekt a pozitívne hodnotenie hrajú kľúčovú úlohu pri budovaní kooperatívnych vzťahov. Prevládanie kritiky vytvára atmosféru nedôvery, ktorá obmedzuje spoluprácu a možnosť budovania trvalých vzťahov. Človek, ktorý často kritizuje, prejavuje tvrdosť a nedostatok flexibility, čo ho nakoniec izoluje od okolitého sveta.
Zachovajte negatívny postoj
Ďalším bežným postojom ľudí s nízkymi sociálnymi zručnosťami je neustály negatívny postoj. „Sú neustále pesimisticky naladení voči práci, rodine alebo sociálnym problémom a prenášajú na svoje okolie svoj emocionálny stav, ktorý ich vyčerpáva,“ tvrdia odborníci z AECS.
Podľa údajov Barcelonskej univerzity je pozitívna sociálna interakcia ochranným faktorom proti stresu, zatiaľ čo negatívna interakcia zvyšuje pocit nepohodlia. Negatívny postoj zase škodí nielen samotnému človeku, ktorý ho prejavuje, ale aj jeho blízkym.
„Ľudia s nízkymi sociálnymi zručnosťami často diskutujú o témach, ktoré namiesto toho, aby prispievali k zbližovaniu, v skutočnosti vzájomne vzďaľujú: sú sústredení na seba, dávajú nevyžiadané rady, neustále kritizujú a zachovávajú negatívne vnímanie reality,“ hovoria odborníci.
Aby sa takéto situácie zmenili, Slovenská asociácia komunikácie v oblasti zdravotníctva odporúča praktizovať aktívne počúvanie. „Vďaka empatii a uvedomeniu si vlastných slov môžeme zmeniť náš vzťah k ostatným,“ uzatvárajú.
