V Sahare boli objavené dve 7000 rokov staré múmie, ktoré patria k skupine s doteraz neznámym pôvodom.
Hoci je Sahara dnes rozsiahlou pieskovou púšťou, kde boj o prežitie môže byť krutý, bola doba (akokoľvek ťažká sa môže zdať), keď bola zelená a prosperujúca.
Pôvod Sahary.
Pred 14 800 až 5500 rokmi, počas takzvaného afrického vlhkého obdobia, mala púšť, známa ako jedno z najsuchších miest na Zemi, dostatok vody na udržanie života. V tom čase to bola savana, kde sa usadili prví ľudia, aby využili priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo. Medzi nimi bol tajomný národ, ktorý žil na území dnešnej juhozápadnej Líbye a ktorý mal geneticky patriť do regiónu južne od Sahary, ale podľa súčasných výskumov to ich gény neodzrkadľovali.
Pod vedením archeogenetika Nady Salem z Inštitútu evolučnej antropológie Max Planckovej spoločnosti skupina výskumníkov analyzovala gény dvoch prirodzene zachovaných 7000-ročných múmií neolitických pastierok z skalného úkrytu Takarkori. Hoci genetický materiál sa v suchom podnebí zachováva zle (preto zostáva značná časť starovekého obyvateľstva Sahary záhadou), podarilo sa im nájsť dostatočne fragmentovanú DNA, aby mohli objasniť ich minulosť.
Dedina Takarkori.
„ Väčšina predkov Takarkori pochádza z doteraz neznámej severoafrickej genetickej línie, ktorá sa oddelila od línií južne od Sahary približne v rovnakom čase ako moderní ľudia mimo Afriky a zostala izolovaná počas väčšiny svojej existencie,“ uviedli v štúdii, ktorá bola nedávno uverejnená v časopise Nature.
Takakorci sú v skutočnosti blízki príbuzní zberačov z jaskyne Tafoaralt v Maroku, ktorí žili pred 15 000 rokmi. Obe línie majú približne rovnakú genetickú vzdialenosť od skupín, ktoré existovali južne od Sahary v tom období, čo naznačuje, že v tom čase nedochádzalo k významnej výmene génov medzi Afrikou južne od Sahary a severnou Afrikou. Taforaltovia majú tiež o polovicu menej neandertálskych génov ako neafričania, zatiaľ čo takarkori ich majú desaťkrát menej. Je zvláštne, že stále zachovávajú viac neandertálskej DNA ako iné národy, ktoré v tom čase žili južne od Sahary.
Hoci Takarori mali zrejme menej kontaktov s neandertálcami ako Tafarali, ich kontakty museli byť širšie ako u iných skupín v ich regióne. Existujú tiež známky zmiešavania sa s poľnohospodármi z Levantu. V ostatných ohľadoch gény Takarkori poukazujú na ich značnú izoláciu. Geneticky boli podobní zberačom zo severozápadnej Afriky, ako napríklad Tafoarltom, ale v ostatných ohľadoch sa líšili od populácií žijúcich južne od Sahary.
To môže znamenať len to, že v Zelená Sahara počas afrického vlhkého obdobia nedošlo k významnej genetickej výmene. Predtým sa predpokladalo, že poľnohospodárske praktiky sa v regióne šírili vďaka migrácii. Tím Seylema má iné vysvetlenie.
„Naše výsledky ukazujú, že chov dobytka sa rozšíril prostredníctvom kultúrnej difúzie v hlboko divergentnej a izolovanej severoafrickej línii, ktorá bola pravdepodobne rozšírená po celej severnej Afrike v neskorom pleistocéne,“ uviedli v tej istej štúdii.
Zrejme sa poľnohospodárstvo rozšírilo vďaka výmene skúseností medzi kultúrami, a nie zmiešaním v dôsledku migrácií. Predpokladá sa, že Takarkori zdedili svoje gény od skupiny lovcov-zberačov, ktorá existovala pred domestikáciou zvierat a vznikom poľnohospodárstva. Napriek tomu, že boli lovcami-zberačmi, ich predkovia vynikali vo výrobe keramiky, košov, ako aj nástrojov z dreva a kostí. Takisto zostávali dlhšie na jednom mieste.
Dôvod izolácie Takarkori je pravdepodobne spojený s rozmanitosťou prírodných podmienok Zelená Sahara. Boli tu jazerá, mokrade, lesy, lúky, savany a dokonca aj hory. Tieto rozdiely v prostredí sťažovali interakciu medzi populáciami ľudí.
Niekde medzi pieskami Sahary a časom môžu byť ukryté múmie alebo artefakty, ktoré nám povedia viac o tom, aký bol život v púšti predtým, ako vyschla.
